Ústavný súd SR
Ústavný súd SR
V ruskom Sankt – Peterburgu, a to aj napriek tomu, že bol asi 70 rokov Leningradom, majú toľko palácov blízko seba, až je z nich Palácové námestie. Nuž, takéto námestie prečo by sme si nevedeli aj v Košiciach predstaviť? Stačí sa postaviť k historickým hodinám pri rohu cukrárne Aida. Mimochodom, tá cukráreň už sídli v prvom paláci, zvanom → Andrássyho /94/. Obďaleč napravo vidno → Slovenské technické múzeum /91/ alias Kapitánsky palác a tretím príspevkom k „palácovému námestiu“ bol po vyše 12 rokov Ústavný súd SR, pôvodne však Csákyho-Dessewffyho palác.
Je pravdou, že ak chceme byť pôvodní, tak na parcele posledne menovaného stáli najprv gotické a neskôr renesančné domy. Veď to bolo vždy výhodné miesto v úplnom centre, naviac s bezplatnou vyhliadkou z okna pre sadistov. Na mieste → morového stĺpa /82/ bolo totiž vojenské popravisko. Takýto výhľad možno chcel mať gróf Ladislav Szentiványi, ktorý si dal na mieste niekoľkých domov postaviť skôr barokový a neskôr klacistický palác. A hoc aj reštitúcia v 18. stor. nebola, budova menila majiteľov, i keď grófi to boli stále. Najprv Anton Csáky, potom Dessewffy (obaja majú svoje erby nad balkónom, ten prvý s odťatou tureckou hlavou je csákyovský, lebo ich rod sa preslávil v boji proti Turkom). Ešte za toho prvého tu stihli ubytovať v noci z 19. na 20. mája 1821 ruského cára Alexandra I.
O necelých sto rokov neskôr bol palác sídlom úradu vládneho komisára a bol v ňom dohovorený príchod československého vojska do Košíc v čase, keď sa Rakúsko-Uhorsko končilo. Aj tak slovenskí šovinisti stihli ešte jeden kabaret, a to vyhlásiť Slovenskú republiku rád. Rád ju mal najmä jej predseda vlády a vláda celá. Túto svoju radosť prejavovali v tomto paláci, kde chvíľu sídlili. Miestnemu živnostníkovi, ktorý budovu potom vlastnil a prepožičiaval spolkom, obchodom, živnostníkom a dielňam počas 1. československej republiky, ju neskôr vyvlastnili, aby sa v nej vystriedala miestna organizácia „komoušov“, sekretariát revolučných odborárov a od r. 1952 Východoslovenská galéria. Tá sa následne rozšírila o dvor, do ktorého možno nakuknúť z Poštovej ulice, ako aj o bývalú budovu pre koče, ktorá je za dvorom.
Galéria, ktorá mala chrániť diela východoslovenských umelcov, 12. januára 1985 vyhorela v dôsledku výbuchu plynu, ktorý ani nebol jej. Mnohé z obrazov sa zachránili aj vďaka reštaurátorom z vysokých škôl z Bratislavy a Prahy, ktorí podávali pomocnú ruku, kým mohli, teda až do rozdelenia Československa. Ale to sa už blížime k r. 1993, keď bola v budove zriadená jediná slovenská politická top inštitúcia, ktorá nemá sídlo v Bratislave - Ústavný súd. Ten sa v januári 2006 presťahoval na Hlavnú 110.
