Novšia synagóga

Novšia synagóga

Židia neoslavujú Nový rok 1. januára, ale podľa hebrejského kalendára v októbri či septembri a je pohyblivý podobne ako kresťanská Veľká noc. Pri takýchto sviatkoch sa ešte začiatkom 90-tych rokov stretávali v jedinej synagóge, v ktorej sa to ešte ako tak dalo. Bola totiž v menej zlom stave než → najstaršia zachovaná synagóga /16/ na Zvonárskej ulici. Pri posledných stretnutiach ich tam bolo asi 100, ale za 1. československej republiky sa ich tam modlievalo počas sviatkov aj niekoľko tisíc. A práve to bol dôvod, prečo potrebovali novú veľkú synagógu, hoci teraz mám na mysli iba časť z nich, tzv. ortodoxných Židov. V r. 1927 dali hlavy dokopy, ba čo viac aj 2 a pol milióna korún, ktoré ani nemali, a tak sa zadĺžili. Zaplatili z toho aj architektov menami Géza Boskó a Lajos Oelschläger (mimochodom kresťan, ktorý projektoval napr. aj kino Slovan). Podľa ich návrhu synagógu postavila firma Huga Kaboša. S tými menami môžete „pofrajeriť“ (akože ich viete z hlavy). Ak budete totiž stáť na Puškinovej ulici, uvidíte ich zakomponované v múre naľavo i napravo od schodov do synagógy.

Pravý múr vlastne už patrí škole, ktorú postavili jedným šupom. Za socializmu tam bola obyčajná základná škola, tú vystriedalo osemročné evanjelické bilingválne gymnázium, ale úplne pôvodne tam bola päťtriedna ľudová škola, a to aj pre nežidov. V jej suteréne bola tiež pozoruhodná pekáreň, v ktorej sa pieklo len raz za rok. Pred sviatkom pesah (židovská Veľká noc) tam upiekli maces. Škola i synagóga sú postavené v rovnakom romantickom maurskom štýle. Klenbu synagógy podľa tohto štýlu majú držať (a aj držia) 4 stĺpy. Nad nimi po obvode je takzvaná galéria či balkón, kde sedávali ženy. Muži boli zasa dole, kde sa modlili a čítali tóru.

Táto ortodoxná novšia synagóga na Puškinovej ulici, ktorú stavali súbežne s neologickou synagógou (terajší → Dom umenia /39/) je technicky modernejšia. Napr. v suteréne má teplovzdušné rúrky, ktoré ústia v podlahe i parapetoch okien otvormi, lebo tvorili systém teplovzdušného kúrenia.

Naopak, úplne hore na fasáde je nápis, ktorý je v takej starej hebrejčine, že ho majú problém rozlúštiť aj ortodoxní Židia. Voľný preklad však znie: „Je dobre tomu, koho Ty privoláš a privinieš, on bude sídliť v Tvojich dvoroch, nasýti sa dobroty Tvojho Domu svätosti - Tvojho chrámu“. Ide o žalm 65.5 z knihy Thilim. V hebrejčine a slovenčine je nižšie umiestnená pamätná tabuľa, ktorá pripomína, že z Košíc bolo deportovaných 12 tisíc Židov. Presne ich však bolo až 15 707. V dňoch medzi 16. májom a 3. júnom 1944 ich sústredili v košickej tehelni a piatimi transportmi vyviezli zo stanice do Osvienčima a iných fašistických koncentračných táborov. Domov sa po vojne vrátilo asi 600.

Zdroj: Milan Kolcun ( www.milankolcun.net ): Potulky mestom Kosice ( www.potulka.sk )