Kováčstvo

Kováčska dielňa na Hrnčiarskej ulici funguje od samého začiatku projektu Uličky remesiel, čiže takmer dvanásť rokov. Okrem vlastných výrobkov sú v predajnej časti dielne ponúkané aj rôzne výrobky od iných slovenských remeselníkov a umelcov.

Cyril Horák sa ku kováčstvu dostal zaujímavým spôsobom. V minulosti boli jeho záľubou kone. Často vídaval ako ich chodil kováč podkúvať. Postupne si kováčske remeslo zaľúbil aj on sám. Spočiatku sa mu venoval len vo voľnom čase, neskôr ho prijali na miesto kováča vo firme a nakoniec si otvoril vlastnú dielňu v Košiciach na Hrnčiarskej ulici. „V tomto remesle mám voľnosť, som si sám sebe pánom. Nemám šéfov, ktorí rozhodujú o tom čo a kedy mám robiť“ poukazuje na výhody takéhoto „zamestnania“. 

Kováčska dielňa Cyrila Horáka návštevníkom ponúka okrem predaja výrobkov aj možnosť pozorovať majstra pri kovaní cez balkón nad samotnou dielňou: „Cieľom tejto dielne je ukázať zákazníkom celú kováčsku prácu od vzniku jedinečných výrobkov až po ich predaj.“

Zameriava sa najmä na interiérové doplnky. Exteriérové záležitosti ako sú brány a ploty nepreferuje. „Vyrábam misy, krbové náradia, rôzne plastiky, ale aj väčšie veci na objednávku, napríklad manželské postele, stoličky alebo police.“ Dodával aj prestížnym tatranským hotelom, ale zákazníkov má najmä z Košíc a blízkeho okolia.

V predajni nad kováčskou dielňou sa nachádzajú aj iné výrobky od slovenských umelcov napríklad zo skla, dreva, drôtených materiálov a podobne. „Sem tam nám niečo dodajú aj študenti alebo dôchodcovia, ktorí tradičné remeslá študujú alebo ich majú ako koníček.“ Ide o vzájomnú spoluprácu slovenských remeselníkov.