Hrajúca fontána

  • 16. november 2009

Hrajúca fontána

Hrajúca fontána

Stáva sa, že mládenec (v Košiciach čítaj šrac) chce pozvať dievčinu (rozumej čaju) niekam si posedieť, ale nemá prachy (rozumej love). Ak má teda šrac IQ vyššie ako IQ svojich ponožiek, tak svoju frajerku pozve k hrajúcej fontáne. Takúto možnosť má od polovice osemdesiatych rokov. Ešte predtým takto mohli „frajerovať“ len „maľčiki“ v sovietskom meste Vladimír. Až raz na návšteve tohto mesta v r.1984 im podobnú fontánu pozávidel vtedajší primátor Košíc Rudolf Schuster a rozhodol sa, aby nám ich patent na ňu v rámci československo-sovietskej družby poskytli.


Ináč, ako nie je všetko zlato, čo sa blyští, tak ani nie je všetko socialistické, čo sa na prvý pohľad zdá, lebo tento patent hrajúcej fontány mal svoj prazáklad ešte v americkom. O to už ale nešlo, keď prišli sovietski inžinieri pomôcť projektovať našu fontánu – vtedy jedinú svojho druhu v Československu. Jej realizácia sa stihla za 3 mesiace, aby sa už 1. mája 1985 mohla zapáčiť kadekomu, kto bol v povinnom prvomájovom sprievode. Napríklad aj Prešovčanom. A nestačilo im chodiť dívať sa na tú v Košiciach. Východoslovenské železiarne im teda pred budovami straníckych komunistických orgánov o 2 roky neskôr postavili podobnú. To už potom aj naše vtedajšie hlavné mesto Praha chcelo tretiu takúto fontánu, a tak im ju Košičania postavili tiež. Bolo to na počesť 2. (a zdá sa, že aj poslednej) všeobecnej československej výstavy na pražskom Výstavišti. Pomenovali ju Křížikova. Je výkonnejšia i priestrannejšia než košická, hrávajú sa v nej aj divadelné predstavenia.


Aby nezaspala na vavrínoch, bola košická hrajúca fontána v roku 1997 zväčšená (až na 750 trysiek) a vylepšená. Možno i preto mali o ňu záujem aj z Arabských emirátov či z Izraela. Nečudo, veď bola priekopníčkou svojho druhu u nás ešte v čase, keď ostatné hrajúce fontány mali naprogramovaných len niekoľko svetelných a výstrekových obmien a zopár skladieb. Tá košická už odvtedy a až doteraz strieka a svieti podľa akéhokoľvek zdroja zvuku. Či už je to CD, alebo rádio, ktoré je vedľa v podzemí pod sklenenou pyramídkou. Tam možno tiež požiadať, aby voda striekala tak, aby ste mohli vojsť do stredu fontány a ani sa neomočili. Fontánu vtedy totiž prepnú z automatického ovládania na manuálne a vy sa tam na malom pódiu uprostred môžete tváriť ako vodná víla či vodný Vilo. To isté robia aj speváci alebo muzikanti, ak tam občas majú koncert. Fontánu však možno prepojiť aj s orchestrom v → Štátnom divadle /76/ za ňou a každú hodinu sa automaticky spojí s vedľa postávajúcou /61/ zvonkohrou. 

Zdroj: Milan Kolcun ( www.milankolcun.net ): Potulky mestom Kosice ( www.potulka.sk )