Bábkové divadlo

Sú aj divadlá, kde treba hercov najprv vyrobiť, ale potom už vydržia dlhšie ako bežní a ani nepozomierajú. V Košiciach takých vyrábajú v dielňach Bábkového divadla, ktoré sa po Štátnom divadle stalo 2. profesionálnym v meste.
 

Dielne a aj celé Bábkové divadlo roky sídlilo na Rooseveltovej ulici v secesnej budove z r. 1910. Postavila ju košická smotánka, ktorá si hovorila Košický spoločenský kruh. Budova, keby bola živá, určite by sa nechala oslovovať Židovské kasíno, lebo takto ju volalo vtedy celé mesto. Fungovali v nej spoločenské miestnosti a kaviareň, až kým ich Židom „vládne“ nezobrali. Až v časoch socializmu (1962) dostala budova nového dlhodobého majiteľa - Bábkové divadlo.
 

4. profesionálne divadlo na Slovensku síce vzniklo 17. júna 1959, ale až 3. októbra zatrúbili pionieri fanfáry pri príležitosti jeho prvej premiéry. Z 10 amatérskych bábkohercov z ochotníckych súborov sa stávali profesionáli, pričom niektorí tam vydržali aj takmer 40 rokov. K 30. výročiu divadla takmer prišli o budovu, lebo už existoval projekt, podľa ktorého mala byť táto krásna secesná budov zbúraná. Zostala by iba fasáda a za ňou akože moderná sklenená divadelná budova. „Nežná“ revolúcia to však stopla.

Bábkari medzitým už aj tak dostali do užívania budovu na Tajovského ulici. Aj keď celá ulica nás upúta kvôli svojej rázovitej architektúre, najzaujímavejšie z nej vyzerá práve budova Bábkového divadla. V romantickom štýle ju postavili murári pre slobodomurárov. Členovia Hornouhorskej slobodomurárskej lóže sa v nej v Košiciach zhromažďovali a konali svoje obrady.
 

Počas 2. svetovej vojny postavil nacizmus slobodomurárov mimo zákona a štát ich postavil mimo tohto domu, čiže im ho zobral. Tentokrát teda neboli vinní komunisti, ale ešte tí pred nimi, čo je z dnešného pohľadu šťastie, lebo teraz by Bábkové divadlo muselo budovu reštitučne vrátiť.

Krásna ústredná sála s pozoruhodným lustrom sa už volá scéna Jorik. Bábkoherci tam hrajú aj bez bábok a pre dospelých. Je to jediné netradičné divadlo v Košiciach, v ktorom sa stiera bariéra medzi javiskom a hľadiskom, hrá sa všade okolo vás a na každom predstavení je sála úplne iná. 

Zdroj: Milan Kolcun ( www.milankolcun.net ): Potulky mestom Kosice ( www.potulka.sk )