Východoslovenské múzeum

Východoslovenské múzeum

Na Námestí Maratónu mieru jeden naháč výrazne odpútava pozornosť od dvoch ďalších skromne oblečených. Možno zo žiarlivosti. Lebo na neho prší, ale na nich nie. On beží na piedestáli a je → sochou maratónca /59/. Oni postávajú v pohodlných výklenkoch budovy, ktorou je Východoslovenské múzeum. Svoj suchší post im prináleží, veď sú aj vekovo na tom tak, že si ho zaslúžia. Postavili ich naraz s touto budovou už v neorenesančnom štýle na prelome 19. a 20. stor. (1896 – 1901).

Neorenesancia je vlastne v novej dobe zopakovaná renesancia, no a renesancia zas má korene v antike. Tak preto jeden z nich (naľavo) je starogrécky Hermes - boh obchodu a rečníctva - a druhý starorímsky Vulkán – boh ohňa a kováčstva. Hneď medzi nimi v strede fasády si prečítame, čo všetko bolo v múzeu v jeho začiatkoch: ÉPÍTÉSZET. SZOBRÁSZAT. FESTÉSZET. RÉGÉSZET. (Architektúra. Sochárstvo. Maliarstvo. Archeológia.) Je to napísané po maďarsky, lebo vtedy to bolo ešte Hornouhorské múzeum. Do tejto, vtedy novej, honosnej budovy sa presťahovalo zo Zlatej hviezdy na Hlavnej ulici (bola na mieste → Veľkého kasína /56/), kde sídlilo od r. 1876, i keď Muzeálny spolok vznikol v Košiciach už v r. 1872.

V začiatkoch bolo múzeum, v rámci zbierania všetkého cenného z východného Slovenska, dievčaťom pre všetko. Do jeho reprezentačnej budovy sa vošla galéria, knižnica, byt riaditeľa, ba aj škola, presnejšie, úplne prvá verejná kresliarska škola na Slovensku. Aj keď bola súkromná, pripravovala zadarmo alebo za symbolické školné pre ďalšie štúdium. V nedeľu zasa učili kresliť úplne každého, kto chcel. Šéfoval jej Eugen Krón a prešli ňou neskôr slávni: svetoznámy grafik Koloman Sokol, Július Jakoby, Juraj Colinássy alebo Ľudovít Feld.

Potom sa Východoslovenské múzeum už stalo čisto múzeom. Postupne sa odčlenila Východoslovenská galéria, knižnica je tiež inde a múzeum expandovalo. Je oproti v → Divízii /72/, → zvon Urban /52/ „vycapilo“ na Hlavnú, už dávno mu patrí aj → Rodošto /35/ i → Miklušova väznica /21/. → Drevený kostolík /33/ by sa nevošiel dnu, a tak je hneď za múzeom. Do podzemia sa zas zmestil taký veľký trezor na → Košický zlatý poklad /95/, že sa doň vojdete aj vy. Exponátov je medzitým už pol milióna, preto uvidíte len to najlepšie. Okrem stálych expozícií vymýšľajú stále nové pozoruhodné výstavy. Ale aj v minulosti bolo múzeum aktívne, veď len do r. 1938 usporiadali najviac výstav na celom Slovensku.

Zdroj: Milan Kolcun ( www.milankolcun.net ): Potulky mestom Kosice ( www.potulka.sk )