Františkánsky kostol

Dóm sv. Alžbety je síce najväčší na Slovensku, no v Košiciach máme kostol ešte väčší od neho. Ale len čo sa týka dĺžky. Františkánsky kostol je dlhší až o 8 a pol metra Taký grandiózny bol už koncom 14., resp. začiatkom 15. stor., keď ho dokončili. Z toho vyplýva, že po → dominikánskom /41/ je v hitparáde najstarších zachovaných kostolov na veľmi peknom 2. mieste, hneď pred → Dómom /46/. Aj františkánsky kostol (vtedy zasvätený sv. Mikulášovi) postavili najprv v gotickom slohu. Gotická zostala doteraz už len časť, v ktorej kňazi slúžia omše, jedným cudzím slovom – presbytérium (svätyňa). V r. 1556 vyhorela väčšina mesta a kostol s ňou. Františkáni to vtedy v Košiciach „zabalili“. Štát z kostola urobil sklad zbraní a tiež ubytovňu pre pohorelcov a vojsko. Ale aspoň ho zastrešili. Od r. 1597 svätyňa kostola bola dobrý aj biskupovi z Jágra (Eger), ktorý odtiaľ ušiel pred Turkami. Časť kostola sa tak stala s prestávkami aj katedrálou, teda kostolom, kde slúži omše sám biskup.

Františkáni sa vrátili presne v polovici 17. stor., ale, aby to nemali také jednoduché, kostol im vrátili až o 18 rokov a až o 68 ho konečne opravili a prestavali. Vtedy „frčal“ barok a v rámci neho udávali v Košiciach tón staviteľ Tomáš Tornyossy a sochár Šimon Griming, ktorí pár metrov odtiaľ postavili aj → morový stĺp /82/. Hlavný oltár má vzácnu a majestátnu konštrukciu s baldachýnom. Sochy okolo postávajúcich sv. Petra a Pavla sú vyššie ako my, až trojmetrové. Oltárny obraz so sv. Antonom Paduánskym, novým patrónom kostola, namaľoval Viedenčan Michal Unterberger.

V krypte pod týmto oltárom pochovali aj zakladateľa → starobylej univerzity /42/ jágerského biskupa Benedikta Kisdyho (ten tam už ale nie je, lebo kryptu sovietski vojaci pri oslobodení vyplienili).

Keď cisár Jozef II. rozpustil žobravé rády a medzi nimi aj františkánov, v meste zostal iba jediný františkánsky mních Sebald Swoboda. A veru dobre spravil, že neodišiel. V r. 1804 sa v Košiciach zriadilo biskupstvo a on bol poverený založiť vedľa kňazský seminár. Odvtedy kostol voláme aj seminárny. Za napoleonských vojen si z neho vojsko urobilo sklad na potraviny.

Kostol potom zase „zaskakoval“. Kým nebol hotový → gréckokatolícky chrám /17/, tak zaň a koncom 19. stor. za Dóm, kým ho rekonštruovali, takže bol zas dočasne katedrálou.

V r. 1980 - 81 priniesol pamiatkarom prekvapko, keď na fasáde odkryli dva typicky gotické reliéfy: Bičovanie a Korunovanie Krista. Po socializme sa vedľa vrátil aj Seminár sv. Karola Boromejského a v pondelky večer (o 19:00) sú v kostole najnekonvenčnejšie, živé a veselé omše určené (nielen) mladým.

Zdroj: Milan Kolcun ( www.milankolcun.net ): Potulky mestom Kosice ( www.potulka.sk )